Dopad šikanovania na duševné zdravie
Pochopenie dlhodobých účinkov
Sami Bsoul, PhD
Šikanovanie je významný problém, ktorý môže zanechať hlboké emocionálne jazvy na jednotlivcoch. Je to viac ako len urážlivé slová alebo fyzická intimidácia; môže viesť k vážnym duševným zdravotným problémom. V tomto článku preskúmam psychologické dopady šikanovania v detstve a dospievaní a preskúmam, ako tieto skúsenosti môžu
ovplyvniť duševné zdravie v neskoršom živote.
Čo je šikanovanie?
Šikanovanie je charakterizované opakovaným agresívnym správaním, ktoré má za cieľ ublížiť alebo zastrašiť inú osobu. Môže mať mnoho foriem:
1. Fyzické šikanovanie: Zahrňuje fyzické ublíženie, ako je udieranie alebo strkanie.
2. Verbálne šikanovanie: Zahŕňa nadávanie, posmech a šírenie fám.
3. Sociálne šikanovanie: Obsahuje vylúčenie z skupín, šírenie klamstiev alebo poškodzovanie niekoho povesť.
4. Kyberšikanovanie: Využíva technológie – ako sú sociálne médiá, texty alebo e-maily – na obťažovanie alebo zastrašovanie niekoho.
Psychologické účinky šikanovania
Šikanovanie môže viesť k radom duševných zdravotných problémov, vrátane:
1. Úzkosť a depresia: Obete šikanovania často zažívajú zvýšenú úzkosť a depresiu. Podľa Národného inštitútu duševného zdravia (NIMH) sú jednotlivci, ktorí boli šikanovaní, vystavení vyššiemu riziku vzniku týchto porúch v neskoršom živote (NIMH, 2021). Štúdia od Sourandera et al. (2007) zistila, že tínedžeri, ktorí zažili šikanovanie, mali pravdepodobnejšie symptómy úzkosti a depresie o niekoľko rokov neskôr.
2. Nízka sebaúcta: Neustály posmech môže vážne poškodiť sebaúctu osoby. Výskum ukazuje, že šikanovanie môže viesť k dlhodobým problémom so sebaúctou, ktoré vedú k pochybnostiam o sebe a nedostatku sebavedomia (Hawker & Boulton, 2000). Pocity bezcennosti, ktoré vyplývajú z šikanovania, môžu pretrvávať až do dospelosti, čo vytvára problémy v osobných aj profesionálnych vzťahoch.
3. Sociálna izolácia: Obete sa môžu stiahnuť z sociálnych situácií, vyhýbajúc sa škole alebo aktivitám, ktoré kedysi mali radi. Štúdia publikovaná v časopise Child Development zistila, že sociálna izolácia môže viesť k zvýšenej osamelosti a negatívnym duševným zdravotným výsledkom (Goosby & Cheadle, 2016). Táto izolácia často zhoršuje pocity depresie a úzkosti, čím vytvára začarovaný kruh.
4. Posttraumatická stresová porucha (PTSD): Niektorí jednotlivci môžu vyvinúť PTSD v dôsledku šikanovania. Symptómy môžu zahŕňať flashbacky, nočné mory a silnú úzkosť, čo môže výrazne ovplyvniť každodenný život (Fowler et al., 2015). Longitudinálna štúdia od Brunner et al. (2009) zdôraznila, že obete šikanovania môžu zažívať trauma reakcie podobné tým, ktoré sa vyskytujú u jednotlivcov vystavených významným životu nebezpečným udalostiam.
5. Akademické problémy: Emočné zmätky spôsobené šikanovaním môžu brániť schopnosti študenta sústrediť sa a dosahovať akademické výsledky. Štúdia American Psychological Association zistila, že obete šikanovania často zažívajú pokles akademického výkonu (APA, 2019). Strach zo šikanovania môže viesť k vyhýbaniu sa škole, zníženej motivácii a nižším známkam, čo nakoniec ovplyvňuje budúce príležitosti.
Dlhodobé účinky šikanovania
Dôsledky šikanovania môžu pretrvávať až do dospelosti:
1. Duševné zdravotné poruchy: Mnohí dospelí, ktorí boli šikanovaní ako deti, naďalej bojujú s úzkosťou a depresiou. Výskum publikovaný v The American Journal of Psychiatry naznačuje, že jednotlivci s históriou šikanovania majú väčšiu pravdepodobnosť zažiť duševné zdravotné problémy v neskoršom živote (Wolke et al., 2013). Účinky šikanovania sa môžu prejaviť ako chronické úzkostné poruchy, ťažká depresia a suicidálne myšlienky v dospelosti.
2. Problémy vo vzťahoch: Obete šikanovania môžu mať ťažkosti s vytváraním a udržiavaním zdravých vzťahov. Problémy s dôverou a strach z odmietnutia často pramenia z týchto skúseností, čo ovplyvňuje ich schopnosť spájať sa s ostatnými (Duncan et al., 2013). Trauma z šikanovania môže viesť k úzkosti vo vzťahoch, čo zťažuje jednotlivcom budovať blízke spojenia.
3. Zvýšené riziko zneužívania návykových látok: Niektoré obete sa môžu uchýliť k drogám alebo alkoholu ako spôsobu, ako sa vyrovnať so svojou bolesťou. Správa Substance Abuse and Mental Health Services Administration (SAMHSA) poukazuje na to, že šikanovanie môže byť rizikovým faktorom pre poruchy zneužívania návykových látok (SAMHSA, 2018). Závislosť od látok ako mechanizmu zvládania môže ďalej komplikovať duševné zdravotné problémy a viesť k cyklu závislosti.
4. Problémy v kariére: Problémy so sebaúctou a úzkosť, ktoré sú výsledkom šikanovania, môžu ovplyvniť aj kariéru. Štúdia publikovaná v Psychological Science zistila, že dospelí s históriou šikanovania môžu mať ťažkosti s asertivitou na pracovisku, čo bráni profesionálnemu rastu (Goleman, 2006). Strach z kritiky alebo odmietnutia môže viesť k premeškaným príležitostiam na postup a osobné naplnenie.
5. Problémy fyzického zdravia: Stres spojený so šikanovaním môže mať negatívne účinky aj na fyzické zdravie. Obete môžu zažívať choroby súvisiace so stresom, ako sú bolesti hlavy, gastrointestinálne problémy a iné chronické stavy. Výskum naznačuje koreláciu medzi duševnými zdravotnými problémami vyplývajúcimi zo šikanovania a dlhodobými problémami fyzického zdravia (McDade et al., 2014).
Ako bojovať proti šikanovaniu
Ak vy alebo niekto, koho poznáte, zažíva šikanovanie, je dôležité konať:
1. Hovorte o tom: Zdieľanie svojich pocitov s dôveryhodným priateľom, rodinným príslušníkom alebo učiteľom môže pomôcť uľaviť od niektorých emocionálnych ťarí. Komunikácia môže podporiť pochopenie a podporu, čo je kľúčové pre uzdravenie.
2. Hľadajte pomoc: Ak šikanovanie pretrváva, obráťte sa na školského poradcu alebo odborníka na duševné zdravie. Môžu poskytnúť podporu a stratégie na zvládanie situácie. Školy často majú zdroje na pomoc obetiam, vrátane programov proti šikanovaniu.
3. Vytvorte si podporný systém: Obklopte sa podporujúcimi priateľmi a rodinou. Mať silnú podpornú sieť môže pomôcť cítiť sa istejšie a menej izolovane. Podpora od rovesníkov môže tiež zohrávať kľúčovú úlohu pri prekonávaní dopadov šikanovania.
4. Vzdelávajte seba a ostatných: Povedomie je kľúčové v boji proti šikanovaniu. Podporujte láskyplnosť a empatiu vo svojej komunite tým, že sa vzdeláte a vzdeláte svojich rovesníkov o účinkoch šikanovania. Iniciatívy ako programy podpory rovesníkov a vzdelávacie workshopy môžu urobiť rozdiel.
5. Zapojte sa do aktivít: Účasť na mimoškolských aktivitách môže jednotlivcom pomôcť budovať sociálne spojenia a zlepšiť sebaúctu. Zapojenie sa do koníčkov, športu alebo klubov môže poskytnúť pocit príslušnosti a cieľa.
Dopad šikanovania na duševné zdravie je vážny problém s dlhodobými účinkami. Pochopenie týchto účinkov je kľúčové pre boj proti šikanovaniu v našich školách a komunitách. Pamätajte, ak vy alebo niekto, koho poznáte, zažíva šikanovanie, nie ste sami. Obráťte sa o podporu a pomôžte vytvoriť pozitívnejšie prostredie pre všetkých.
Literatúra
American Psychological Association. (2019). Bullying and academic performance. Retrieved from APA.
Brunner, R., et al. (2009). Long-term effects of bullying on mental health. Archives of General Psychiatry, 66(10), 1127-1132.
Duncan, R. D., & Owens, L. C. (2013). School bullying: A multi-method approach. Journal of Educational Psychology, 105(3), 543-559.
Fowler, J. C., et al. (2015). Bullying and the development of post-traumatic stress disorder: A meta-analysis. Psychological Bulletin, 141(6), 1245-1262.
Goosby, B. J., & Cheadle, J. E. (2016). The role of social isolation in the relationship between bullying and depression. Child Development, 87(4), 1095-1105.
Goleman, D. (2006). Emotional Intelligence: Why It Can Matter More Than IQ. Bantam.
Hawker, D. S. J., & Boulton, M. J. (2000). Twenty years of bullying at school: A meta-analytic review of cross-sectional studies. Aggressive Behavior, 26(1), 1-20.
McDade, T. W., et al. (2014). Childhood bullying and the health consequences in adulthood. Psychological Science, 25(7), 1412-1419.
National Institute of Mental Health. (2021). Mental illness. Retrieved from NIMH.
Sourander, A., et al. (2007). Childhood bullying behavior and later psychiatric hospitalization: A prospective cohort study. Archives of General Psychiatry, 64(3), 281-288.
Substance Abuse and Mental Health Services Administration. (2018). Bullying and substance use among adolescents. Retrieved from SAMHSA.
Wolke, D., et al. (2013). Bullying and mental health in children and adolescents: A systematic review. The American Journal of Psychiatry, 170(3), 271-278.
© Samibsoul.com 2024