Rôzne spôsoby výslovnosti Tóry
Sami Bsoul, PhD
Variácie vo výslovnosti Tóry vznikajú z viacerých faktorov, vrátane regionálnych tradícií, jazykových vplyvov a historických výslovností, ktoré sa
odovzdávali medzi rôznymi židovskými komunitami po stáročia (Pozrite sa na toto video a vypočujte si aspoň 10 rôznych spôsobov čítania Tóry. Video je dostupné iba pre mých študentov, ktorí navštevujú kurz biblickej hebrejčiny.)
1. Regionálne tradície (מנהגים): Židovské komunity po celom svete si vytvorili jedinečné modlitebné zvyklosti a hebrejskú výslovnosť na základe svojho prostredia. Napríklad:
- Aškenázski Židia (zo strednej a východnej Európy)
- Sefardskí Židia (zo Španielska, Severnej Afriky a Blízkeho východu) zreteľnejšie rozlišujú medzi písmenami ako „ח“ (het) a „ע“ (ajin).
- Jemenskí Židia si jedinečne zachovali staré semitské výslovnosti, ktoré môžu znieť odlišne od aškenázskych aj sefardských štýlov.
2. Historický jazykový vplyv: Počas stáročí, keď sa židovské komunity sťahovali a usádzali v rôznych častiach sveta, prispôsobili hebrejské zvuky miestnym jazykom. Napríklad, v aškenázskych komunitách ovplyvnili európske jazyky výslovnosť hebrejských samohlások a niektorých spoluhlások, zatiaľ čo sefardské komunity si uchovali viac tradičných zvukov.
3. Fonologické variácie v hebrejčine: Hebrejský jazyk sám o sebe má určitú fonologickú flexibilitu. Napríklad písmená ako „א“ (aleph) a „ע“ (ayin) sú v modernej hebrejčine tiché, no historicky mali výrazné hrdelné zvuky, ktoré niektoré tradície stále zdôrazňujú.
4. Rôzny dôraz na frázovanie a spev: Kantilačné značky (טעמים, te'amim) usmerňujú, ako by mala byť Tóra prednášaná, ovplyvňujúc frázovanie a dôraz, ale čitatelia ich môžu interpretovať rôzne podľa hudobnej tradície svojej komunity. Napríklad, Aškenázski a Sefardskí Židia majú odlišné melodické štruktúry pre prednes.
5. Individuálny štýl a osobný prejav: Osobná interpretácia tiež zohráva úlohu. Niektorí čitatelia môžu zdôrazňovať určité slová alebo intonácie pre dramatický efekt alebo na vyjadrenie významu, ktorý v texte vidia, čím je každé čítanie jedinečné.
Tieto variácie neuberajú na význame Tóry, ale ukazujú kultúrne bohatstvo a rozmanitosť židovského národa, čo umožňuje hlboké osobné spojenie s textom naprieč rôznymi komunitami.
Ashkenázsky
Marocký text
Sephardsko-jeruzalemský text atd.
Zvuky tónov sa líšia v závislosti od komunity. Medzi nimi nájdeme východný a západný ashkenázsky zvuk, zvuk od ashkenázskych židov v Taliansku, západný a východný sefardský zvuk, taliansky, jemenský a ďalšie rôzne zvuky.
Každá komunita môže mať kolekciu rôznych melódií určených na rôzne knihy alebo na rôzne sviatky a udalosti; rozlišujeme predovšetkým medzi zvukom čítania Tóry a zvukom čítania Haftar.
Západná sefardská tradícia sa používa u židov z severnej Afriky a západnej Európy. Tradičný sefardský zvuk zo západnej Európy bol prinášaný severoafrickými židmi a vyvíjal sa do západnejších smerov. Najbežnejším zvukom v západnej sefardskej tradícii je marocký zvuk.
Východná sefardská tradícia sa používa v komunitách na Blízkom východe: v Izraeli (izraelský zvuk sa nazýva „sefardsko-jeruzalemský“), Sýrii, Egypte a Iraku, a v komunitách Turecka a Balkánu. Existujú drobné rozdiely medzi tureckými a balkánskymi tradíciami na jednej strane a tradíciami Blízkeho východu na druhej strane v tónoch Tóry, zatiaľ čo v tónoch iných kníh sú rozdiely medzi komunitami väčšie. V rámci východnej sefardskej tradície je najbežnejším zvukom sefardsko-jeruzalemský zvuk. V sefardsko-jeruzalemskom štýle sa čítanie Tóry vykonáva v rámci stupňa šigá. Vzťah medzi východnou a západnou sefardskou tradíciou je hudobne pomerne voľný, s výnimkou názvov tónov.
Zviazaním tónov, ktoré sa líšia od komunity ku komunite, je jasne ovplyvnené prostredím, ktorým prešli. Napríklad v ashkenázskom zvuku nájdeme jasné ozveny západných módov, a v ich zvuku v islamských krajinách môžeme nájsť množstvo zvukov bez definovanej výšky, najmä v tóne konca (konce verša), ktorého zvuk v týchto verziách viac pripomína povzdych.
Vo všeobecnosti je zvuk tónov definovaný tak, že každý tón má svoju melódiu, ktorá znie k slovu, ku ktorému je pripojený. Existujú však tradície, v ktorých existuje jedna melódia pre niekoľko tónov, alebo tón, ktorý mení svoju melódiu podľa susedných tónov. Môžu sa tiež vyskytnúť drobné zmeny medzi spôsobmi vykonávania rôznych čitateľov z tej istej tradície, ako aj tradície, ktoré čitateľom umožňujú slobodu variabilnosti a rôznosti.
Čítanie tónov podľa tradičných jemenských židov sa líši od čítania, ktoré sa vyvinulo vo väčšine ostatných tradícií. Čítanie je hudobne jednoduchšie a neobsahuje rôzne hudobné motívy pre každý tón alebo kombináciu tónov.
Okrem toho má zastavenie predposledné v každom verši jedinečný hudobný motív, ktorý nie je viazaný na konkrétny tón, ale na jeho umiestnenie pred koncom verša. Rabbi Yosef Kapach celkovo vymenoval osem rôznych tónov v jemenskej tradícii. Na základe tohto čítania sa nachádza babilonský systém tónov, ktorý mal významne menší počet tónov než tabaňský systém.
Pokiaľ ide o tradície výslovnosti pri čítaní Tóry, každá komunita, Aškenázi, Sefardi, Jemeniti a ďalšie, zachovala špecifické prvky biblickej hebrejčiny, ako sa kedysi používala. Žiadna tradícia nie je presnou replikou pôvodnej biblickej hebrejčiny, ale niektoré sa v určitých prvkoch približujú viac. Tu je prehľad tradičných výslovností a toho, čo ich môže privádzať bližšie k starovekej hebrejčine:
1. Jemenitská (Temani) výslovnosť: Jemenitská hebrejčina je často považovaná za najbližšiu biblickej hebrejčine v niekoľkých ohľadoch. Jemenitskí Židia zachovali niektoré hrdelné hlásky, ako je výslovnosť chet (ח) a ayin (ע), ktoré sú v aškenázskej výslovnosti často mäkšie alebo dokonca nevyslovované. Rozlišujú tiež medzi sin (שׂ) a samech (ס), čo bolo v biblickej hebrejčine bežné. Jemenitská hebrejčina navyše rozlišuje medzi vav a waw, čo bolo pravdepodobne bližšie k starovekej výslovnosti.
2. Sefardská výslovnosť: Sefardská hebrejčina má niektoré podobnosti s jemenitskou hebrejčinou, napríklad otvorenejšie samohlásky, ktoré sú v súlade so starovekými hebrejskými samohláskovými štruktúrami. Sefardská tradícia si tiež zachováva niektoré hrdelné zvuky, ktoré sú v aškenázskej výslovnosti zmäkčené, aj keď nie tak dôrazne ako v jemenitskej tradícii. Výslovnosť tav bez dageshu (mäkké "t" bez tvrdého "t" zvuku) môže byť tiež bližšie k starovekej hebrejčine než aškenázska výslovnosť "s" na tomto mieste.
3. Aškenázska výslovnosť: Aškenázska hebrejčina sa vyvíjala inak, pod vplyvom európskych jazykov. Stráca niektoré rozlíšenia, napríklad hrdelné zvuky chet a ayin, ktoré sa vyslovujú menej výrazne. Aškenázska výslovnosť tiež nerozlišuje medzi sin a samech a často používa jedinečnú výslovnosť niektorých samohlások. Tieto prvky dodávajú aškenázskej hebrejčine bohatý, odlišný zvuk, ale je menej pravdepodobné, že presne zodpovedá starovekej hebrejčine.
4. Tiberiánska hebrejčina: Aj keď to nie je "živý" dialekt, stojí za zmienku tiberiánsky systém, ktorý bol základom pre samohlásky (nikkud) a akcenty v masoretskom texte. Tiberiánsky systém sa snažil čo najpresnejšie zaznamenať starovekú výslovnosť, preto mnohí veria, že odráža kľúčové prvky biblickej hebrejčiny. Obzvlášť jemenitská a sefardská tradícia sa v mnohých ohľadoch zhodujú s tiberiánskou vokalizáciou, najmä pri hrdelných zvukoch a dĺžke samohlások.
V súhrne sa často považuje jemenitská výslovnosť za najbližšiu biblickej hebrejčine z dôvodu zachovania hrdelných zvukov, rozdielov medzi samohláskami a niektorých konsonantových variácií, ktoré sú bližšie k starovekým semitským jazykom. Avšak obe, jemenitská a sefardská tradícia, si zachovávajú významné prvky, ktoré ich v špecifických fonetických ohľadoch približujú viac k starovekej hebrejčine než aškenázska výslovnosť.
© Samibsoul.com 2024
Čo sa skrýva za slovami hymny Hatikva - Samibsoul.com
The Soul of Hebrew - Samibsoul.com